Cez deň, keď vodiči vchádzajú do tunela z jasne osvetleného exteriéru, je vonkajší jas oveľa vyšší ako vnútorný. To bráni ich očiam v okamžitej adaptácii a vchod do tunela sa javí ako tmavá „diera“, vďaka čomu je nemožné rozoznať detaily, ako sú prekážky a pomaly sa pohybujúce vozidlá. To predstavuje najkritickejší a najnebezpečnejší problém pri vjazde.

Aby sa zabránilo „efektu čiernej diery“, musí sa vo vstupnej časti nastaviť extrémne vysoký jas osvetlenia, čo znamená, že je potrebné nainštalovať veľké množstvo vysokovýkonných lámp, čo má za následok extrémne vysokú spotrebu energie a obrovské prevádzkové náklady.

Jas prirodzeného svetla mimo tunela sa mení v závislosti od času, počasia a ročného obdobia. Okrem toho, vyššie rýchlosti vozidiel vyžadujú plynulejší prechod jasu, čo kladie vyššie nároky na návrh jasu vstupného osvetlenia. Oslnenie je tiež potrebné kontrolovať, aby sa predišlo vzniku nových bezpečnostných rizík.

Nízkokvalitné alebo tradičné lampy po určitom čase používania výrazne klesajú, pričom jas sa výrazne znižuje. Posun teploty farieb vedie k nekonzistentným farbám svetla pozdĺž cesty, čo ovplyvňuje vizuálny komfort a bezpečnosť. Iracionálne uhly rozloženia svetla tiež vedú k nízkej rovnomernosti osvetlenia tunela.

Nekompatibilita medzi zariadeniami a protokolmi rôznych značiek a generácií sťažuje dodatočnú montáž existujúcich tunelových svetiel. Inteligentné osvetlenie je navyše drahé a vyžaduje si vysokú počiatočnú investíciu. Okrem toho existuje problém s interoperabilitou medzi osvetľovacím systémom a inými systémami, ako sú doprava a bezpečnosť.

Ľudské oko potrebuje adaptačný čas pri prechode zo svetlého do tmy. Prechodová časť je prechod zo vstupnej časti. Tento fyziologický proces oneskorenia je hlavnou príčinou bezpečnostných nehôd.

Ak zmena jasu v prechodovej časti nie je plynulá a postupná, ale sú tam zjavné kroky alebo skoky, vodič si bude musieť často upravovať zrak, čo zvýši únavu a neistotu zraku.

Aby sa zabezpečil rovnomerný jas vozovky, musia byť svetlá rozmiestnené a usporiadané podľa určitého vzoru. Ak je však rozloženie osvetlenia zle navrhnuté alebo sú svetlá nainštalované v nevhodnom uhle, môžu ľahko svietiť priamo do očí vodiča, čo spôsobuje oslnenie, ktoré bráni v pohybe alebo naopak znižuje viditeľnosť.

Centrálna časť má veľké množstvo lámp, ktoré musia byť zapnuté 24 hodín denne, 7 dní v týždni, čo z nich robí obrovského spotrebiteľa energie v tuneli. Ak by sa použili tradičné vysokotlakové sodíkové výbojky alebo neefektívne LED žiarovky, náklady na elektrinu by boli ohromujúce.

Monotónne svetelné prostredie a uzavreté priestory môžu ľahko spôsobiť u vodičov zrakovú únavu, zníženú koncentráciu a predĺžený reakčný čas, čo je obzvlášť zrejmé v dlhých tuneloch.

Veľký počet svietidiel zvyšuje čas údržby a zvyšuje výskyt porúch. Tradične je ťažké včas odhaliť chybné svietidlá alebo ich dokonca nemožno odhaliť. Údržba si vyžaduje čiastočné uzávierky ciest, čo zvyšuje prevádzkové riziká.

Toto je jadro a najnebezpečnejší problém pri výjazde. V momente, keď vodič opustí tunel, je výjazd ako extrémne jasná „biela diera“. Intenzívne oslnenie spôsobuje, že vodičovi sa zatemní zrak, čo dočasne zhoršuje jeho zrakové funkcie.

V zriedkavých prípadoch, ak je jas výjazdovej časti príliš vysoký a spojenie s vonkajším jasom je neprirodzené, môže vodič pri rýchlom prejazde v dôsledku vizuálnej perzistencie po výjazde pociťovať, že portál tunela je ako čierny rám. Toto sa nazýva „efekt čierneho rámu“. Hoci to nie je bežné, môže to tiež rušiť zrak.

Vysoko jasné osvetlenie určené pre výjazdovú časť počas dňa môže byť v noci, za úsvitu alebo za súmraku príliš jasné. To vedie k značnej spotrebe energie, keď nie je potrebná. Okrem toho je tunel tmavý a príliš jasná výjazdová časť sa sama o sebe stáva „bielou dierou“, čo môže vodičom tiež spôsobovať nepohodlie a oslňovať.